Sunday, October 30, 2016

...pod povrchom...


 

Sú veci,ktoré nedokážeme len tak tajiť. Dôvod je pochopiteľný. Sú to veci,ktoré nás akosi budujú. Ba čo viac,sme to my. Sú v nás
V našom vnútri.


Jednou z nich vo mne je aj viera,ktorú nepotrebujem skrývať. Nájsť zmysel života a nehovoriť o ňom mi pripadá ako vrcholné sebectvo. To je ako keby ste na púšti našli oázu ale nepovedali o tom nikomu. A nakoniec tam ostali sami.



Ak sa pýtate,či vážne teraz mám na mysli kresťanstvo a Boha,ste so svojim odhadom na správnej vlne.




Moja cesta k tomuto daru nebola komplikovaná. Keď niečo nemáte,pochopíte,čo ste vlastne mali. Takže keď som na chvíľu nechala Boha,prišla nejako Jeho prítomnosť a celé mi to došlo. A ja som nastúpila na nový level života...



Aby sme však nezabudli na fešn. Tento príspevok je absolútne špeciálny. Toto je môj prvý darček od značky. A to nielen takej hocijakej! Ale z.m.y.s.l.u.p.l.n.e.j s názvom IMANI!!! Móda,ktorá má štýl a zároveň poukazuje na ten môj zmysel života.


Verím,že vás zaujmú slová autorky,ktoré hýbu nejedným srdcom. Nika je totižto žena,manželka,mama,ktorá sa len tak často nevidí! :))



A takto vzniklo IMANI:
"Myšlienka vznikla pred 3 rokmi, keď som chcela aj vo svojej práci aj smerom von ukázať na Boha. Verím, že mi Boh dal víziu, ako zasiahnuť ľudí vonku, mimo cirkvi práve tým, čím mňa obdaroval a čím ma previedol v procese môjho podnikania, ktoré aj pred tým súviselo s obliekaním. Začala som pomaly a nesmelo navrhovať nové motívy na tričká, ktoré hovorili o Bohu. Nie prvoplánovo, ale niesli jasný odkaz o živom Bohu, ktorý nás miluje, ktorý sám je láska a nádej a záchrana.



Vedela som, že to nie je len o samotných tričkách, ale aj o tom, čo ľudia s tým tričkom dostanú - povzbudenie, potešenie, napomenutie - obrátenie sa k Bohu samotnému. A tak za takmer každým novým motívom bol príbeh, zamyslenie, báseň - niečo, čo sa mňa osobne dotklo a čo som zdieľala s ľuďmi, ktorí sa pozerali na moje tričká.



Zo začiatku to bolo ťažké a mala som mnoho pochybností, či robím to, čo je správne, či by som to nemala robiť inak.... ale Boh mi stále pripomínal, že mám byť verná v malom, a ja som sa rozhodla byť verná, nech to stojí, čo chce... Až po asi roku a pol prišli prvé reakcie od ľudí, ktorých som ani nepoznala a reagovali nie najprv na oblečenie, ale na texty okolo toho. Ako ich to povzbudilo, ako práve to potrebovali počuť a pod.


Dnes vidím, ako Boh postupne otvára dvere a posúva ma stále o krôčik ďalej a ja žasnem nad tým, ako to robí znovu a znovu. Som nadšená z toho, že mi dáva vstupovať do vecí, o ktorých som ani nedúfala, že by sa mohli diať. Ubezpečuje ma deň čo deň o tom, že On je ten, na kom záleží, že On je ten, ktorý je všemocný, že je to len a len o Ňom." 







Saturday, October 1, 2016

Rozlúčka s letom/kedysi dávno,keď ešte prázdniny boli

Rýchly a spontánny. Občas mám pocit,že nielen tento príspevok a cesta jeho vzniku ale i život. Pri písaní príspevkov si zväčša uvedomujem niektoré veci,ktoré sú aj takzvanými mesidžami.


 Ani tento príspevok nebude ochudobnený a teda mesidž je simpl- Skús sa niekedy v dni zastaviť a užiť si okamih. Okamih plný vďaky za to ,že si, kde si, čo robíš, máš a že vôbec dýchaš.


(Príspevok sme fotili  na Hontfeste úplne spontánne :) ešte začiatkom septembra. Takže toto je blogorozlúčka s letom... :))


Šaty: H&M
Topánky: H&M
Vak: Godzone shop