Požiadavky spoločnosti o perfektnosť tu boli, sú a pravdepodobne ešte dlho budú. Vnucujú sa nám najčastejšie vďaka médiám. Ženy dokonalo upravené, nalíčené, oblečené v najnovších trendoch na titulných stranách Vogue a podobne.
Úprimne, mnoho z nás sa aspoň raz pozrelo na nejakú fotku s pomyslením- Wow, aj ja by som chcela tak vyzerať. Vieme, že veľkú prácu vie odviesť Photoshop.
Ale je to tá krása, po ktorej by sme mali túžiť?
A moja odpoveď je jednoduchá- nie! Túžme po prirodzenosti, po nás. Niekedy strapatých, unavených, ale prirodzených ženách. Zamilujme si naše nedokonalosti.
Nechcem týmto odhovárať ženy od maľovania/česania sa. Len pozdvihnúť prirodzenosť.
A nezabúdajte, keď Vás ráno neposlúchajú vlasy alebo sa nebodaj objaví nová vyrážka- "Nádych. Výdych. Toto nie je katastrofa. Aj tak som krásna, lebo som sama sebou!"
Za spontánne fotenie počas gdzn knfr ďakujem Martinovi Ondrušovi. (klik na meno a tadá portfólio)
Tričko: Godzone shop
Rifle: Noisy May
Topánky: Novesta
Okuliare: New Yorker
